Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Najčastejšie otázky o potravinách

aktualizované dňa 11. novembra 2014
Bezpečnosť potravín
Každý spotrebiteľ, ktorý sa zaujíma o bezpečnosť potravín môže svoje otázky, postrehy, informácie zatelefonovať v pracovnej dobe od 7.30 do 15.30 a po pracovnej dobe a v dňoch pracovného voľna nahlásiť na záznamník telefonickej linky pre spotrebiteľov:

02/602 57 444



Otázky k označovaniu potravín

  • Otázka: Pripravujeme nové etikety a nie je nám jasné, od kedy je povinné uvádzať výživové údaje?

    Odpoveď: Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 nadobudlo účinnosť 12.12.2011 a uplatňuje sa od 13.12.2014 s výnimkou článku 9 ods. 1 písm. l) označenie výživovej hodnoty. Povinnosť uvádzať výživové údaje na obale potravín podľa nariadenia je až od 13.12.2016.

  • Otázka: V súvislosti s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom by som Vás chcela poprosiť o objasnenie článku 54 Prechodné ustanovenia, kde sa uvádza nasledovné: „Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13.12.2014, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob." V praxi to znamená, že produkty dovezené pred dátumom 13.12, ktoré ešte nebudú označené v súlade s nariadením, môžu byť prepustené do distribučnej siete a predávané do vyčerpania zásob? Musia byť tieto potraviny prepustené u distribútora na ďalšiu distribúciu alebo je postačujúce ak ich budeme skladovať v našom konsignačnom sklade u distribútora? Akým spôsobom sa vysvetľuje pojem „označené pred 13.12.2014“? Je potrebné, aby na obale výrobku bol uvedený dátum výroby? V prípade, ak je na výrobku uvedený iba dátum minimálnej trvanlivosti a výrobok je vyrobený a označený pred 13.12.2014, ale dovezený by bol až po tomto dátume, akým spôsobom je možné deklarovať jeho označenie pred dátumom 13.12.2014? Je dostačujúce, ak bude dátum výroby uvedený v sprievodnej dokumentácii a nie priamo na obale výrobku?

    Odpoveď: Nariadenie nadobudlo účinnosť 12.12.2011 a uplatňuje sa od 13.12.2014. Trojročné prechodné obdobie bolo určené výrobcom na prípravu nových receptúr, strojného zariadenia a úpravy etikiet a obalov v súlade s receptúrou. Definícia pojmu „umiestnenie na trhu“ je uvedená v čl. 3 nariadenia (ES) č. 178/2002 - podľa nej umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Preto výrobcovia môžu používať a baliť potraviny do obalov s označením podľa pôvodnej legislatívy do 24,00 hod. 12.12.2014. Z distribučných skladov výrobcov, iných distribútorov, prepravcov, logistických centier je možné distribuovať potraviny označené podľa pôvodnej legislatívy aj po 13.12.2014, pretože už boli umiestnené na trhu. Potraviny v obchode označené podľa pôvodnej legislatívy sa môžu predávať do vyčerpania zásob. Potraviny majú rôznu trvanlivosť a nikto neočakáva, že v noci z 12. na 13.12.2014 budú všetky potraviny označené podľa starej legislatívy nahradené potravinami označenými podľa nového nariadenia. Potraviny balí a označuje výrobca (dáva si robiť obaly, stanovuje dátum trvanlivosti, uvádza zloženie atď.), preto je v nariadení uvedené „umiestnené na trh alebo označené pred 13.12.2014“. Legislatíva nepožaduje uvádzať dátum výroby potraviny.

  • Otázka: Sme malá remeselná pekáreň. Obchod od nás žiada uvádzanie výživových údajov. Musíme už od 13.12.2014 na balených pekárskych výrobkoch uvádzať výživové hodnoty?

    Odpoveď: Podľa nariadenia je povinnosť uvádzať výživové údaje od 13.12.2016. Podľa prílohy č. V nariadenia, bod 19. „potraviny vrátane remeselne vyrábaných potravín, ktoré výrobca malých množstiev výrobkov priamo dodáva konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam priamo dodávajúcich konečnému spotrebiteľovi sú vyňaté z požiadavky na povinné označenie výživovej hodnoty“. Nariadenie nevyžaduje ani po 13.12.2016 uvádzanie výživových údajov na potravinách od výrobcov malých množstiev a malých remeselných prevádzkovateľov.

  • Otázka: Najväčšia plocha na obale nami vyrábanej potraviny má 20 cm2. Musíme uvádzať výživové údaje, keď sa na obal nevmestia?

    Odpoveď: Podľa prílohy V k nariadeniu bod 18. sú „potraviny v obaloch alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 25 cm2 vyňaté z požiadavky na povinné označenie výživových hodnôt“.

  • Otázka: Podľa článku 9 ods. 1 písmeno h) nariadenia medzi povinné údaje patrí „meno alebo obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku“. Je postačujúce uviesť internetovú adresu, z ktorej sa ľahko vyčíta obchodné meno prevádzkovateľa?

    Odpoveď: Nie, internetová adresa nie je postačujúca. Je potrebné uviesť obchodné meno, ulicu, číslo a mesto prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len PPP). Ak je v kompletnej adrese uvedený aj názov členského štátu, toto sa nepokladá za dobrovoľné uvedenie krajiny pôvodu podľa článku 26 ods. 3. nariadenia. Názov členského štátu je súčasťou adresy PPP.

  • Otázka: Pripravujeme nove etikety na potraviny na osobitné medicínske účely. Údaje uvedené na etiketách budú dvojjazyčne - slovenské a české. Vzhľadom na túto skutočnosť a aj vzhľadom na to, že je potrebné dodŕžať predpísanú veľkosť písma u povinných údajov máme problém s umiestnením všetkých povinných údajov na etiketu. Ako riešenie, ktoré by nám ušetrilo nejaké miesto, sa nám javí uviesť výživové údaje v riadkoch za sebou, nie v tabuľke. Nariadenie v čl. 34 (2) uvádza, že údaje uvedené v článku 30 ods. 1 a 2 sa prezentujú v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak to priestor nedovoľuje, údaje sa uvádzajú v riadkoch. A v čl. 37 sa uvádza, že nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách. Na obale máme minimum nepovinných údajov, na zadnej strane uvádzame číslo na našu infolinku a EAN kód, predná strana slúži na uvedenie loga a obchodného názvu výrobku. Porušíme v tomto prípade nariadenie, ak uvedieme výživové údaje na etikete v riadkoch za sebou a nie v tabuľke?

    Odpoveď: Povinné údaje nesmú byť na úkor nepovinných, ale ak to priestor nedovoľuje, výživové údaje môžu byť uvedené v riadku. Je potrebné dať si pozor, aby spotrebiteľ vedel ľahko a správne priradiť číselnú hodnotu k živine. V slovensko – českej jazykovej mutácii by to snáď nebol problém, mnohé slová sú rovnaké. Je možné uplatniť čl. 34 (2) nariadenia č. 1169/2011.

  • Otázka: Podľa článku 37 Nariadenia nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách. Podľa článku 13 ods. 1 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 44 ods. 2, povinné údaje o potravinách sa uvádzajú na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v prípade potreby nezmazateľné. Žiadnym spôsobom ich nemožno skrývať, zakrývať, odvádzať od nich pozornosť ani ich nemožno narušiť iným textom alebo obrázkami, či iným rušivým materiálom.
    Podľa článku 13 ods. 2 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté osobitné predpisy Únie uplatniteľné na konkrétne potraviny, ak sú uvedené na balení alebo na pripojenej etikete, povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 musia byť vytlačené na balení alebo na etikete tak, aby bola zaistená jednoznačná čitateľnosť, písmom takej veľkosti, že stredná výška písma vymedzená v prílohe IV je väčšia alebo sa rovná 1,2 mm.
    Je potrebné citované ustanovenia vykladať v tom zmysle, že povinné údaje musia byť vždy uvedené väčším písmom a výraznejšie ako nepovinné údaje? Bude porušením ustanovenia čl. 37, ak povinné údaje budú uvedené písmom väčším ako 1,2 mm (splnená podmienka podľa č. 13 ods. 2), pričom nepovinné údaje budú uvedené písmom väčším ako povinné údaje?


    Odpoveď: Nariadenie upravuje veľkosť písma len pre povinné údaje, na obale musia byť uvedené všetky povinné údaje a nepovinné údaje nesmú byť na úkor povinných údajov. Povinné údaje môžu byť uvedené na obale aj písmom väčším ako 1,2 mm. V prípade, ak je na obale dostatok miesta, môžu sa uviesť nepovinné údaje. Ich uvádzanie nariadenie nerieši. Článok 44 nariadenia dáva splnomocnenie členským štátom na vydanie národnej legislatívy pre nebalené potraviny.

  • Otázka: Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadený v Únii, dovozca na trh Únie.
    Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečí prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov.
    Podľa článku 8 ods. 3 Nariadenia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí neovplyvňujú informácie o potravinách, nedodávajú potraviny, o ktorých vedia, alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, predpokladajú, že nie sú v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom či s príslušnými vnútroštátnymi predpismi.
    Podľa článku 8 ods. 4 Nariadenia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nesmú meniť informácie priložené k potravine, ak by táto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa a možnosti konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o výbere na základe informácií, pričom prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú zodpovední za všetky zmeny informácií o potravine, ktoré potravinu sprevádzajú, ktoré vykonajú.
    Podľa článku 8 ods. 5 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 4, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti musia zabezpečiť plnenie požiadaviek potravinového informačného práva a príslušných vnútroštátnych predpisov, ktoré sú relevantné pre ich činnosti, a overia, či sú takéto požiadavky splnené.
    V prípade, že potravina bola vyrobená v EÚ a na trh v SR umiestnená distribútorom so sídlom v SR ale pod obchodnou značkou výrobcu (na etikete je uvedený len výrobca), je za informácie o potravine zodpovedný výrobca alebo distribútor? V prípade, že zodpovedným PPP je výrobca usadený v členskom štáte EÚ, ktorý PPP z celého „obchodného reťazca“ (od výrobcu z iného členského štátu cez distribútora, ktorý potravinu ako prvý uvedie na trh v SR, PPP prevádzkujúceho „veľkoobchod“ až po PPP, ktorý ponúka potravinu na predaj konečnému spotrebiteľovi) bude v prípade porušenia ustanovení Nariadenia postihovaný slovenskými orgánmi potravinového dozoru?


    Odpoveď: Z predchádzajúceho vyplýva, že zodpovednosť je na každom stupni potravinového reťazca. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú medzi sebou dodávateľsko - odberateľské zmluvy a svoje obchodné vzťahy si riešia na základe týchto zmlúv. Kompetentné autority, v tomto prípade národné autority úradnej kontroly potravín, majú územnú pôsobnosť len na území vlastného členského štátu EÚ. Národné autority sú auditované Potravinovým a veterinárnym úradom DG SANCO, či vo svojom členskom štáte správne implementujú európsku legislatívu. Pri týchto auditoch sa vykonávajú aj kontroly na mieste, to znamená u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na všetkých stupňoch a kontrolovaní sú aj inšpektori úradnej kontroly potravín pri výkone kontroly, či postupujú v súlade s potravinovým právo EÚ. V celej EÚ kompetentné autority úradnej kontroly potravín sankcionujú toho prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v potravinovom reťazci, u ktorého zistili porušenie právnych predpisov. Podľa všeobecného potravinového práva každý prevádzkovateľ musí mať vysledovateľnosť a ak on nezavinil porušenie predpisov, rieši to v rámci dodávateľsko odberateľských vzťahov. Podľa nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách, kompetentné autority si vymieňajú informácie o PPP, spolupracujú a môžu po vzájomnej dohode vykonať u PPP spoločnú úradnú kontrolu potravín. Odseky 3, 4 a 5 článku 8 nariadenia sú mierené na obchod, ktorý môže potravinu od výrobcu rozbaliť, nakrájať na menšie časti a zabalenú a označenú podľa nariadenia ponúkať spotrebiteľom.

  • Otázka: Podľa článku 14 ods. 1 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na informácie ustanovené v článku 9, ak ide o balené potraviny ponúkané na predaj prostriedkami komunikácie na diaľku:
    a) povinné informácie o potravinách okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. f) sú k dispozícii pred uskutočnením kúpy a uvádzajú sa v materiáloch podporujúcich predaj na diaľku alebo sa poskytujú inými vhodnými prostriedkami, ktoré jasne určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Ak sa použijú iné vhodné prostriedky, povinné informácie o potravinách sa poskytujú bez toho, aby prevádzkovateľ potravinárskeho podniku účtoval spotrebiteľovi dodatočné náklady;
    b) všetky povinné údaje musia byť k dispozícii pri dodaní.
    Vzťahuje sa táto povinnosť výlučne len na tzv. e-shopy, teda v prípadoch, keď je možné potravinu priamo objednať, alebo sa povinné údaje musia uvádzať i v propagačných katalógoch, letákoch (ktoré sú konečným spotrebiteľom ponúkané priamo v predajniach, vhadzované do schránok, vložené do časopisov, ...), alebo na propagačných webových stránkach (výrobcov, distribútorov – veľkoobchodov, maloobchodov), cez ktoré sa potravina nedá priamo zakúpiť (neobsahujú e-shop) ?


    Odpoveď: Tieto požiadavky nariadenia sa vzťahujú výlučne na ponuku tovarov prostredníctvom internetu, telefonické objednávky, písomné objednávky podľa katalógu a následné zaslanie tovaru poštou, alebo iným sprostredkovateľom doručenia tovaru objednávateľovi, teda zásielkový predaj, internetový predaj a podobne. Z toho dôvodu bol novelizovaný aj zákon o potravinách, aby sa zaviedol pojem „predaj na diaľku“, ktorý zahŕňa rôzne formy predaja tovarov bez prítomnosti kupujúceho v miestnosti, kde môže tovar vidieť a byť o ňom ústne informovaný. Aby sa kupujúci mohol kvalifikovane rozhodnúť o kúpe, potrebuje pravdivé a kompletné informácie o tovare. Nákup sa vykonáva pomocou prostriedkov modernej komunikácie na diaľku.

  • Otázka: Chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie k opakovaniu živín na etikete potravín a to konkrétne opakované uvedenie bielkovín a tuku na prednej strane etikety. Výživové údaje sú uvedené podľa nariadenia č. 1169/2011 na zadnej strane etikety. Nariadenie č. 1169/2011 upravuje opakovanie živín takto:
    3. Ak sa na označení balených potravín uvádza povinné označenie výživovej hodnoty uvedené v odseku 1, môžu sa na ňom opakovať tieto informácie:
    a) energetická hodnota alebo
    b) energetická hodnota spolu s množstvami tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.
    Ak by uviedli na prednú stranu len bielkoviny a tuky bude to v súlade s nariadením č. 1169/2011?


    Odpoveď: Nie, nie je to podľa nariadenia. Môžete si vybrať buď 3. a) alebo 3. b). Iná možnosť nie je.

  • Otázka: Mám na Vás otázky ohľadne označovania výrobkov v súvislosti s Vyhláškou MPRV SR č. 24/2014. Doteraz sme uvádzali na etiketách napríklad názov - Chlieb čierny chlieb pšenično - ražný toto označenie ostáva alebo sa to ruší? Pretože vo vyhláške je podskupina chleba zrušená. A čo sa týka pečiva napríklad názov - Moravský koláč jemné pečivo z kysnutého cesta. Toto zaradenie ostáva, alebo sa ruší a budeme označovať po novom iba - pečivo jemné?

    Odpoveď: V znení Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014 § 3 ods. 1 sa musí uviesť u pekárskych výrobkov ich začlenenie podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1, t. j. druh tovaru, skupina a podskupina. Nakoľko každému spotrebiteľovi je jasné, že sa jedná o pekársky výrobok a z textu paragrafu vypadlo bližšie špecifikovanie, ktorý zo stĺpcov tabuľky sa má v názve pekárskeho výrobku uviesť, nebudeme vyžadovať uvádzanie prvého stĺpca, t. j. druh tovaru. Pri chlebe nie je uvedená podskupina, preto bude postačujúci názov – „Chlieb čierny" a v zložení chleba uvediete % pšeničnej múky (vo vyhláške je uvedené hlavnej mlynskej zložky) a na dobrovoľnosti je uvedenie % ražnej múky (nakoľko spotrebitelia si to žiadajú).
    Podľa novej vyhlášky je postačujúce názov „Moravský koláč" a pod tým „jemné pečivo". Čiže je postačujúce uviesť podskupinu a skupinu z tabuľky č. 1 prílohy č. 1. Každý vie, že sa jedná o pekársky výrobok a je potrebné šetriť s miestom na etikete, alebo na cenovke pri nebalených výrobkoch, pretože nepovinné údaje nesmú byť na úkor povinných údajov a od decembra musí byť dodržaná stredná veľkosť písma použitá pri označovaní potravín.

  • Otázka: V súvislosti s Vyhláškou č. 24/2014 Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 23. januára 2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách by som sa chcela informovať, ako budete pri kontrolách pristupovať k požadovaným zmenám v zarazení, označovaní, atď. pekárskych výrobkov vzhľadom k predtlačeným obalom a etiketám. Bude umožnené dočerpať staré zásoby obalov a etikiet? Existuje nejaké prechodné obdobie pre aplikáciu požiadaviek tejto vyhlášky?

    Odpoveď: K uvedenému môžeme konštatovať, že Vyhláška č. 24/2014 platí od 1. apríla 2014, v zbierke zákonov bola uverejnená 7.2.2014. Vyhláška bola dvakrát na notifikácii a začala sa pripravovať širokou diskusiou so všetkými zainteresovanými stranami už v roku 2011. Pred druhou notifikáciou bola v lete 2013 na pripomienkovaní na Slovenskom zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov a aj na Cechu pekárov a cukrárov. Z toho dôvodu sa nepredpokladalo uvedenie prechodného obdobia na spracovanie vytlačených obalov. Pekárske výrobky majú krátku trvanlivosť a vysokú obrátkovosť. Vo vyhláške prišlo k zjednodušeniu a zjednoteniu označovania, preto informácie nad rámec vyhlášky budú považované ako údaje naviac.

  • Otázka: Neviem či sa správne obraciam na vás, ale mám takúto otázku: Keď do obchodu dodávame darčekový kôš s rôznymi výrobkami (potravinami sladkého a slaného charakteru) vnútri, aké sú podmienky na označovanie týchto výrobkov vnútri? Musí byť na každom jednom slovenský text a dátum spotreby? A čo ak sú tam pre dekoráciu vložené jednotlivo balené bonbóny, na ktorých nie je text a teda ani DMT? Ku konečnému zákazníkovi sa dostane kôš ako finálny výrobok, je určený na domácu spotrebu. Aké údaje musia byť na vonkajšej etikete uvedené?

    Odpoveď: V tomto prípade je potrebne aplikovať § 12 ods. (3) Vyhlášky č. 127/2012 o označovaní potravin - Ak je balená potravina alebo skupina balených potravin prebalená vonkajším obalom a takto uvádzaná na trh konečnému spotrebiteľovi, musia byt informácie uvedene na prebale alebo byť dobre čitateľne cez prebal.
    T. j. ak tam bude zabalených viacero výrobkov tak, že označenie na jednotlivých výrobkoch nebude môcť spotrebiteľ prečítať, je potrebne poskytnúť mu kompletnú informáciu o jednotlivých výrobkoch v slovenskom jazyku na vonkajšom prebale tak, aby mal spotrebiteľ v momente kúpy k dispozícii všetky povinne informácie. V prípade, že nechcete uvádzať jednotlivé dátumy minimálnej trvanlivosti na vonkajšom prebale, budeme tolerovať, ak bude na vonkajšom prebale uvedený iba jeden dátum minimálnej trvanlivosti – v tom prípade to ale musí byť dátum potraviny s najkratšou dobou trvanlivosti vo vnútri balenia!
    Toto sa týka aj vložených bonbónov – pokiaľ nie sú označené jednotlivé kusy – musí byť informácia zahŕňajúca ich názov, zloženie, hmotnosť a DMT uvedená na vonkajšom prebale. Pre lepšiu informovanosť spotrebiteľov odporúčame vyhnúť sa tomu, aby na jednotlivých potravinách chýbalo označenie v slovenskom jazyku. Ak to však nie je možné, je potrebne na vonkajšom obale na tuto skutočnosť spotrebiteľa upozorniť s tým, aby si pre prípad potreby uchoval označenie na vonkajšom prebale. Pokiaľ ide o jednotlivé výrobky, tie musia byť v takomto prípade na základe informácii na vonkajšom prebale pre spotrebiteľa ľahko identifikovateľné a nezameniteľné (to je dôležité napríklad z hľadiska obsahu alergénov). Platí tiež, že označenie má byť k darčekovému košu pripevnené tak, aby sa nedalo ľahko oddeliť a skupinové balenie musí byť také, aby nemohlo bez poškodenia prísť k jeho otvoreniu alebo zámene obsahu.

  • Otázka: Názov výrobku je celozrnné zázvorky a keď sa pozriete na zloženie tak výrobok obsahuje len 9% pšeničnej celozrnnej múky. Myslím si, že je to vedomé zavádzanie zákazníkov, pretože ak sa niečo volá celozrnné, tak by tam nemalo byť len 9% celozrnnej múky a nakoniec zákazník zaplatí za niečo, čo vôbec nedostane. Inak to sa týka všetkých výrobkov podobného typu od daného výrobcu.

    Odpoveď: Názov výrobku: Celozrnné sušienky plnené so zázvorovou náplňou (38%).
    Pri trvanlivom pečive nie je legislatíva, ktorá by usmerňovala, kedy sa môže nazvať „celozrnné“. Pri označovaní trvanlivého pečiva – sušienok, platí všeobecná legislatíva o označovaní potravín a to Vyhláška MPRV SR č. 127/2012. Podľa tejto vyhlášky, ak sa zložka potraviny uvedie v názve pod ktorým sa uvádza na trh, potom v zložení potraviny – výrobku sa musí uviesť množstvo tejto zložky v hmotnostných percentách (§ 9 ods. 8 a). Túto požiadavku v označení výrobca splnil. Teda uviedol % celozrnnej múky aj % zázvorovej náplne. Spotrebiteľ dostal pravdivú informáciu a je na výbere spotrebiteľov, či mu takéto zloženie výrobku vyhovuje a uvedené sušienky si kúpi, alebo nekúpi.

  • Otázka: Pri nákupoch v jednom z obchodných reťazcov som sa stretol s nasledovným výrobkom: Názov výrobku: Chlieb ražný, 100% ražnej múky Zloženie výrobku: ...ražná múka (52%) + ďalšie zložky....... Chcem sa opýtať nasledovné:
    1. Je toto označenie výrobku správne? Ak áno, podľa akého zákonného predpisu je možné takto označiť výrobok?
    2. Ak vyrobím ražný chlieb so 70% - ným obsahom raže z celkového množstva mlynských výrobkov, môžem ho označiť na etikete podobným spôsobom? V názve: Chlieb ražný, 70% ražnej múky a v zložení: ...ražná múka /36%/,pšeničná múka + ďalšie zložky......


    Odpoveď: Označenie výrobku nie je správne. Od 1.4.2014 platí nová Vyhláška MPRV SR pre pekárske výrobky a v súlade s touto vyhláškou Vám odporúčame výrobok označiť „Chlieb ražný“ a v zložení uviesť „... pšeničná múka xx%, ražná múka 36% a ďalšie zložky všetky v klesajúcom poradí. Označenie 100% ražnej múky nie je pravdivé, je zavádzajúce. 13. hlava tretej časti PK SR bola zrušená a preto sa nemáte možnosť odvolávať na definíciu pre ražný chlieb a ražno – pšeničný chlieb uvedené v tomto Výnose. Vo vyhláške č. 24/2014 prišlo k zjednoteniu uvádzania % zastúpenia múky k mlynským výrobkom v názve pekárskeho výrobku a % zastúpenia jednotlivých zložiek v zložení pekárskeho výrobku.

  • Otázka: Prosím o usmernenie v označovaní výrobkov. V zložení uvádzame všetky zložky, ktoré sa použili pri výrobe. Na konci pripájame vetu o možných alergénoch: Výrobok môže obsahovať orechy a pšenicu. Náš odberateľ v Českej republike má však voči tejto formulácií výhrady. Konzultovali to s Ministersvím zemědeľství ČR. Výsledok: formulácia pre CZ: Může obsahovat skořápkové plody a pšenici - nie je prípustná. Požiadali nás o zmenu : Může obsahovat stopy skořápkových plodů a pšenice. Pre SR nám bolo odporúčané slovo stopy nepoužívať.

    Odpoveď: Pri krížovej kontaminácii odporúčame i naďalej uvádzať „Môže obsahovať ...“. Stopy nie sú v legislatíve definované. Výrobca pri dodržiavaní HACCP má zabrániť krížovej kontaminácii. Ani v národnej a ani v európskej legislatíve nie je označenie krížovej kontaminácie upravené. Česká republika berie do úvahy obe označenia rovnako s tým, že obsah alergénu vo výrobku pri krížovej kontaminácii nesmie prekročiť 10 násobok detekovateľnej hodnoty. Ak obsah alergénu prekročí túto hodnotu a alergén nie je uvedený v zložení a ani v názve výrobku, je to považované za falšovanie a zavádzanie spotrebiteľov.

  • Otázka: Dovolím si Vás požiadať o informáciu ohľadne používania niektorých skratiek pri označovaní výživových údajov a obsahov vitamínov a minerálnych látok vo výživových doplnkoch. Môžeme v prípade označovania výživových doplnkov namiesto skratiek GDA a ODD použiť skratku RI pre Referenčný denný prijem v zmysle Nariadenia č. 1169/2011? Vzhľadom na tvorbu nových obalov by sme potrebovali aktualizovať údaje na etikete podľa platnej legislatívy a táto informácia je pre nás veľmi dôležitá.

    Odpoveď: Neodporúčame používať GDA a ODD. Bude slovenský spotrebiteľ vedieť, čo je to RI? V nariadení je uvedené „Referenčný príjem“ alebo „Denný referenčný príjem“. Ak použijete skratku, mala by byť na obale vysvetlená a skratka má vychádzať zo slovenského znenia nariadenia.

  • Otázka: Pri distribúcii tovarov si môžem údaje na etikete preloziť aj sama (taliansky aj anglicky ovládam ), alebo zákon stanovuje, kto je oprávnený etiketu preloziť? Aký je minimálny rozmer etikety?

    Odpoveď: Legislatíva nestanovuje kto ma etiketu preloziť, môžete to urobiť aj Vy. Avšak označenie musí byť v súlade s požiadavkami legislatívy na označovanie (napr. správne uvedené názvy pridávnych látok a pod.). Nie je stanovená ani požiadavka na minimálny rozmer etikety, ale čl. 13 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 hovorí o minimálnej veľkosti písma vzhľadom na veľkosť obalu a o tom, že písmo ma byť jasne čitateľne a nezmazateľné.

  • Otázka: Dovoľujem si obrátiť sa na Vás v otázke názvu výrobku. Čo je správne: tvarohová večka, alebo večka s tvarohovou náplňou? Osobne som toho názoru, že je to jedno. Dôležité je uviesť v zložení percento tvarohovej náplne. Je takýto názov dôvodom na sankcionovanie? A ak áno, podľa akej legislatívy? Objavujú sa totiž podnety od reťazcov, že názov tvarohová večka nie je správny.

    Odpoveď: Správne po slovensky je „Večka s tvarohovou náplňou". Máme zákon o štátnom jazyku a musíme ho dodržiavať. V zložení je uvedené % náplne, ktorú zvyčajne netvorí len tvaroh. Tvarohová večka by mala byť celá z tvarohu. Nie je jasné, že je tam tvaroh ako náplň. V tvarohovej náplni zvyčajne nie je len tvaroh, ale je pridaný cukor, vajcia, hrozienka a pod.

  • Otázka: Aké povinnosti prinesie vyhláška pre predajcov pečiva? Čo budú musieť označovať?

    Odpoveď: Ustanovenia § 3 ods. 4 a ods. 5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách určujú označenie určitých výrobkov v mieste ponuky na predaj
    - slovom „rozmrazené“ ( nebalený pekársky výrobok, ktorý prevádzkovateľ v hotovom stave zmrazil ale spotrebiteľovi sa ponúka v rozmrazenom stave),
    - slovami „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“ (pekársky výrobok vyrábaný inde ako v pekárni dopečením z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru ).
    Ustanovenie § 3 ods. 7 určuje označenie pre nebalený pekársky výrobok určený na predaj, kde ako informácia pre spotrebiteľa musí byť na dostupnom mieste uvedené zloženie a členenie takéto výrobku podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1.
    Upozorňujeme, že okrem toho musia byť nebalené pekárske výrobky označené ďalšími povinnými údajmi, ktoré vyplývajú z ustanovenia §14 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 o označovaní potravín (napr. hmotnosť výrobku, alergény).

  • Otázka: Ako delí vyhláška jednotlivé druhy pečiva a teda akými „podnázvami" majú byť označené?

    Odpoveď: Vyhláška MPRV SR č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 vyhlášky začleňuje pekárke výrobky do skupín:
    - chlieb,
    - pečivo,
    - ostatné pekárske výrobky.
    Tieto skupiny sa ďalej členia na podskupiny a to v prípade pečiva na
    - bežné pečivo,
    - jemné pečivo,
    - trvanlivé pečivo.
    V prípade ostatných pekárskych výrobkov sú podskupinou napríklad strúhanka, suchár, tyčinky, parené výrobky. Všetky pekárske výrobky (balené aj nebalené) musia mať v názve uvedené ich začlenenie podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 vyhlášky. Príklady názvov: „rožok bežné pečivo“ „vianočka jemné pečivo“ „strúhanka, ostatný pekársky výrobok“ „chlieb ražný“.
    Ak sa doteraz uvádzal názov „Chlieb ražný“ je to v poriadku, nie je potrebné to prepisovať na názov „Pekársky výrobok chlieb ražný “.

  • Otázka: Ako bude v praxi vyzerať označovanie? V texte vyhlášky sa uvádza, že musia byť viditeľne označené.

    Odpoveď: V praxi to bude vyzerať tak, že v blízkosti nebalených pekárskych výrobkov, vrátane výrobkov dopečených, alebo rozmrazených budú viditeľne označené informácie pre spotrebiteľa či už na regáloch alebo iným vhodným spôsobom, tak aby tieto výrobky boli označené viditeľne pre zákazníka a podávali mu jasnú informáciu o výrobku.
    Viditeľné označenie v mieste ponuky na predaj znamená, že tento údaj musí byť uvedený v blízkosti pekárskeho výrobku tak, aby spotrebiteľ mohol túto informáciu prijať ako jednoznačnú viažucu sa k príslušnému druhu pekárskeho výrobku. Teda najvhodnejším spôsobom je uviesť tento údaj tak, aby ho spotrebiteľ nemusel hľadať v iných tlačivách. Takýmto miestom je napríklad cenovka, kde je priestor na uvedenie povinných údajov o výrobku dosť veľký, aby predávajúci umiestnil na regále alebo inde v blízkosti všetky informácie o výrobku aj s postačujúcou veľkosťou písma.
    Nebalené pekárske výrobky musia byť označené ďalšími povinnými údajmi, ktoré vyplývajú z ustanovenia §14 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 o označovaní potravín (napr. hmotnosť výrobku, alergény). Domnievame sa, že na tomto štítku, kde je uvedený názov výrobku je dostatočné miesto aj na uvedenie alergénov (napríklad za slovom „Obsahuje“ alebo zvýraznené v zložení výrobku), pretože uvádzať to na letákoch alebo v brožúrach je voči spotrebiteľovi neseriózne. Prečo by spotrebiteľ mal listovať, hľadať a porovnávať popis príslušného druhu v brožúrach, keď tieto informácie sú základné pri jeho rozhodovaní o kúpe potraviny.
    Príklad označenia nebaleného pekárskeho výrobku – kaiserky, ktoré bude uvedené na štítku/cenovke na regáli:
    Kaiserka 50g, bežné pečivo, zloženie: pšeničná múka, voda, tuk...obsahuje alergény:.. V prípade zvýraznenia alergénov, nemusia byť uvedené za zložením.
    V prípade, že sa jedná o dopekaný výrobok, tak aj informácia „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“ podľa typu polotovaru.

  • Otázka: Tieto pravidlá značenie platia na všetky obchody, nielen na reťazce? Tzn. aj menšie prevádzky, nezačlenená pod veľkú sieť, ktoré dopekajú, musia značiť pečivo?

    Odpoveď: Vyhláška sa vzťahuje na všetky prevádzkarne umiestňujúce na trh pekárske výrobky, cukrárske výrobky a cestoviny. Na prevádzkarne, ktoré dopekajú pekárske výrobky z predpečeného chladeného alebo mrazeného polotovaru platí ustanovenie § 3 odsek 5 vyhlášky.

  • Otázka: Podľa vyhlášky sa povinnosť označovania nevzťahuje na dovezené pečivo? Prečo a čo to v praxi znamená?

    Odpoveď: Národný predpis nesmie brániť voľnému pohybu tovarov v rámci EÚ, t. j. na trh SR nesmie byť odmietnutý výrobok vyrobený v inej členskej krajine EÚ, pokiaľ spĺňa požiadavky európskej potravinovej legislatívy a národnej legislatívy členského štátu EÚ, v ktorom bol výrobok vyrobený. Toto je zakotvené aj v zákone o potravinách č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) v § 7 ako tzv. klauzula vzájomného uznávania. V praxi to znamená, že na trh SR nesmie byť odmietnutý pekársky výrobok z inej členskej krajiny EÚ avšak len ak spĺňa vyššie uvedené požiadavky. Toto však nemení nič na povinnosti predajcu, ktorý na predajni v SR dopeká výrobky, že ich musí označiť v mieste predaja údajom o dopečení výrobku. Obdobne platí aj povinnosť predajcu označiť v mieste ponuky na predaj rozmrazené pekárske výrobky. Z európskej legislatívy, ktorá bola premietnutá v podmienkach SR do vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 o označovaní potravín taktiež vyplýva povinnosť označiť nebalené pekárske výrobky povinnými údajmi v zmysle ustanovenia §14 (napr. názov výrobku, hmotnosť výrobku, alergény...)
    Príklady:
    - Predpečená žemľa vyrobená v Rakúsku, ktorú Billa dovezie a vo svojej predajni na Slovensku len dopečie a predáva ako nebalený pekársky výrobok, musí Billa ako predajné miesto označiť takýto výrobok v mieste ponuky na predaj údajmi podľa § 3 ods. 4 a ods. 5 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. a § 14 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.
    - Zmrazené upečené pečivo, ktoré je vyrobené v Maďarsku, ale slovenský obchodník ho dovezie a predáva na Slovensku rozmrazené ako nebalený pekársky výrobok, taktiež musí byť označené v zmysle § 3 ods. 4 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. a § 14 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.

  • Otázka: Kde má výrobca označiť dátum spotreby nebalených cukrárskych výrobkov, ktoré majú trvanlivosť viac ako 24 hodín (napríklad 3 dni) a sú dodávané odberateľom v cukrárskych prepravkách? Znamená to, že podľa novej vyhlášky musí výrobca dodávať takéto výrobky len zabalené v uzatvorených obaloch, ktoré sú osobitne označené?

    Odpoveď: Cukrárske výrobky a cukrárske polotovary, ktoré majú trvanlivosť viac ako 24 hodín, môžu byť balené alebo nebalené:
    - v prípade, že sa jedná o balené výrobky, tak dátum spotreby bude uvedený na obale výrobku, čo ustanovuje aj §6 ods. 2 vyhlášky MPRV SR č. 24/2014 Z. z.
    - v prípade, že sa jedná o uvádzanie dátumu spotreby pri nebalených výrobkoch, tak je potrebné dodržať požiadavky na označovanie nebalených potravín uvedené v §14 vyhlášky MPRV SR č. 127/2012 Z. z. To znamená, že v prípade uvádzania dátumu spotreby u nebalených výrobkov, ktoré sú naukladané v neuzatvorených cukrárskych prepravkách je postačujúce, ak dátum spotreby výrobca uvedie v sprievodných dokladoch. Povinnosť uvádzania dátumu spotreby u nebalených výrobkov platí aj pre predajcu, to znamená, že predajca nebalených cukrárskych výrobkov uvedie na predajnom mieste informáciu pre spotrebiteľa o dátume spotreby a to vhodným spôsobom napr. na výveske v blízkosti názvu výrobku.
    Prevádzkovateľ musí zabezpečiť jasné označenie výrobkov, ich jednoznačnú identifikáciu, ich vysledovateľnosť a dodržať hygienu prepravy a skladovania tak, aby nedošlo k ich kontaminácii.

  • Otázka: Ako sa budú po novom musieť označovať „pekárne“, ktoré majú obchody priamo v prevádzke, ale v skutočnosti len dopekajú?

    Odpoveď: Podľa ustanovenia §2 písm. b) vyhlášky sa pekárňou rozumie potravinárska prevádzkareň, ktorá umožňuje vykonávať všetky technologické operácie potrebné na výrobu pekárskych výrobkov, najmä miesenie, tvarovanie, kysnutie a tepelnú úpravu cesta, t. j. celý výrobný proces. To znamená napríklad, že predajne potravín, ktoré majú pece, v ktorých mrazené alebo chladené pekárske polotovary len dopekajú, tieto nie je možné považovať za pekárne.

  • Otázka: Plánujete sa v najbližších týždňoch pri kontrolách v obchodných sieťach zamerať na kontrolu dodržiavania § 3 vyhlášky č. 24/2014 Z. z.? Aké sankcie hrozia za nedodržanie označovania pečiva?

    Odpoveď: Kontroly sa budú vykonávať podľa plánu kontrol a na základe upozornení spotrebiteľov. Nové požiadavky vo vyhláške sú len rozšírením kritérií vykonávaných kontrol. Za nedodržanie povinnosti označenia pekárskych výrobkov, že ide o dopekané výrobky bude podnikateľovi, ktorý zanedbal túto povinnosť udelená pokuta od 100 do 100 000 eur, ako za každé porušenie uvedené v § 28 odsek 2. Za opätovné porušenie do jedného roka to je pokuta vo výške dvojnásobku udelenej pokuty.



Otázky k dovozu potravín neživočíšneho pôvodu z tretích krajín


Otázky k potravinám všeobecne

  • Otázka: Naša spoločnosť používa spôsob predbaleného pečiva, ktoré nie je uzavreté. Označenie pečiva je zabezpečené výveskou v mieste predajnej ceny k nahliadnutiu našich zákazníkov. Predbalené pečivo sme zvoli z hygienických dôvodov, nakoľko takýto servis je z nášho pohľadu najhygienickejší, tzn. spotrebiteľ nesiaha rukou (bohužiaľ niektorí spotrebitelia aj napriek ponuke nepoužívajú jednorazové rukavice) na pečivo. Prosím Vás vedeli by ste nás usmerniť, či náš koncept, ktorý prezentujeme ako nebalené pekárenské výrobky môžeme ponúkať k predaju bez zariadenia s ochranným krytom, tzn. hygienické dôvody spomínané vo vyhláške nahradili predbalením pekárskych výrobkov a tým dostali výnimku k §5 bod 3 vyhlášky 24/2014 platnej od 1.4.?

    Odpoveď: Požiadali ste nás o informáciu k predaju nebalených pekárskych výrobkov, ktoré dopekáte z mrazených polotovarov a následne ich vkladáte do obalov – vrecúšok, ktoré sa nezatvárajú. V prípade, že dopekané pekárske výrobky budete vkladať do obalov tak, že budú celé do nich vložené je to možné a nie je potrebné chrániť pekárske výrobky vložené do obalov zariadením s ochranným krytom v zmysle §5 ods. 3 Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014. V prípade, že by ste vkladali dopekané pekárske výrobky zo zmrazených polotovarov do obalov, ktoré by úplne nezakrývali výrobky (pokrytie obalu je iba do polovice, prípadne ¾ pekárskeho výrobku) musí sa dodržať §5 ods. 3 Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014 a umiestniť tieto výrobky do zariadení s ochranným krytom. V oboch prípadoch sa musia dodržať aj ďalšie paragrafy dotýkajúce sa nebalených pekárskych výrobkov a to §3 ods. 5 a § 3 ods. 7 Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014.

  • Otázka: Obraciam na Vás s problémom, ktorý vznikol pri vstupe do platnosti Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 23.januára 2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách od 1.4.2014. Naši odberatelia zakázali krájať voľný chlieb na žiadosť zákazníka na polovičky prípadne štvrťky. Takto si vysvetlili § 5 odsek (1) Vyhlášky. Týka sa tento paragraf krájania voľných chlebov na predajni?

    Odpoveď: Tento paragraf sa rozkrojeniu chleba na požiadanie zákazníka na predajni netýka. Predavačka môže i naďalej hygienickým spôsobom rozkrojiť chleba na polovicu, alebo na štvrťky, ak si to zákazník vyžaduje a zabalí mu ho. Paragraf 5 ods. 1 sa týka krájaných chlebov na krajíčky.

  • Otázka: Nová vyhláška o pekárskych výrobkoch hovorí, že krájané pekárske výrobky sa musia umiestňovať na trh balené. Čo to znamená? Nesmie už predajca rozkrojiť chlieb zákazníkovi a predať mu polovičku?

    Odpoveď: Ustanovenie §5 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. sa vzťahuje na krájané výrobky, ktoré výrobca ešte vo svojej výrobni nakrája a aj zabalí a označí podľa platnej legislatívy. Tieto výrobky sa predávajú balené. Toto ustanovenie vyhlášky sa nevzťahuje na nebalené pekárske výrobky. Znamená to, že predajca môže na požiadanie zákazníka prekrojiť nebalený chlieb (za dodržania hygienických podmienok) a predať mu napr. polovicu.